sobota 31. mája 2008

Egreši

Viete, kto sú to egreši? Lepšia otázka by bola asi "čo sú to egreše?", ale to vie predsa každý. Také malé, väčšinou zelené bobuľky rastúce na kríčkoch... inak celkom chutné ovocie. My sme ich mali v záhrade kedysi tiež, ale tuším už vyhynuli - ako mnoho ďalších stromov a rastlín, o ktoré sa treba aj starať:). Ale to teraz nie je podstatné. Podstatná je moja prvá otázka. Pretože názov egreš vymyslel môj ocino (možno nevymyslel, ale ja som o od nikoho iného ešte nepočula, takže asi vymyslel) a používa ho veľmi často, vlastne stále, na pomenovanie istých tvorov. S týmito tvormi sa stretávame každodenne, samozrejme, pokiaľ nimi sami nie sme. (a keďže platí zásada, že tzv. čučoriedky egrešmi nemôžu byť, tak ja ním nie som....uuf) Inak takého egreša odlíšite od ostatných tvorov veľmi ľahko, priam na prvý pohľad. Opis začneme odhora: Každý egreš má hlavu, no nie hocijakú. V dnešnom svete sú u egreša podstatné maximálne strapaté vlasy, najideálnejšie trochu dlhšie a jednoducho také, nad ktorými môže vaša starká dochuti zalamovať rukami. Hlava býva niekedy aj pokrytá nejakou cool pokrývkou:), pričom absolútne nezáleží na tom, že dotyčný egreš poriadne nevidí pred seba. Správne oblečenie je neodmysliteľným prvkom egreša. Aj tu zväčša platí zásada o neupravenosti a to už nehovorím (no dobre, tak hovorím:) o dolnej časti odevu (akože nohavice), zvyčajne posunutom asi o 20 cm nižšie ako by ste pôvodne očakávali. To sa už človeku začne rozum zastavovať, ale to je ešte stále nič oproti tej ďalšej stránke egreša. Ešte musím spomenúť niektoré frajerské doplnky poriadneho egreša ako napríklad slúchatká v ušiach, či nejaký dobrý mobil... (určený či už na telefonovanie alebo na zdvihnutie sebavedomia) no a prejdeme k vnútornej charakteristike (vôbec nie subjektívnej:). Na tvári egreša môžeme pozorovať 2 výrazy, a to výraz typu "mám vás všetkých vietekde" alebo výraz s tzv. egrešovským úsmevom (úškrnom). Keďže tento tvor sa mimoriadne dobre cíti v spoločnosti jemu podobných tvorov, tak druhý spomínaný výraz môžme pozorovať práve tu. Často nasleduje po nejakom neskutočne vtipnom vtipe...ach, skoro som zabudla, ich zmysel pre humor je tiež vlastný len im a zvlášť staršie vekové kategórie s tým mávajú značné problémy. Snáď by som ešte dodala, že vlastnosti ako poriadkumilovnosť, zmysel pre povinnosť a podobné sú u nich vskutku ojedinelé. A hoci je s egrešmi niekedy ťažké vychádzať, nepochybne je to nesmierne obohacujúce. Verte mi. Výskumu týchto druhov sa už nejaký čas venujem, keďže doma mám takých dvoch a naokolo pár ďalších... A úprimne, nie je to super pocit, keď si do vás niekto len tak buchne, kopne...? Alebo sa vás len opýta, ako sa vám "mantáči"...?:) Jaj, drahí moji egreši, mám vás všetkých strašne rada, ale ani si neviete predstaviť ako sa teším, až raz vyrastiete....

streda 14. mája 2008

Svadobné oznámenie

Ach, Zuzka moja drahá, samozrejme, že nás tvoja svadba ešte stále trápi a zaujíma. Tvoja svadba a jej perfektná organizácia je pre nás (mňa) priam životným cieľom a hlavne veľkou výzvou. Naša agentúra už podnikla prvý krok, a to hľadanie ženícha. Nuž, nie že by to nevyšlo, no rozprávkoví princovia zostávajú aj naďalej v rozprávkach... a nie že by tu bol niekto prieberčivý, ale reálni kandidáti akosi zlyhávajú. No neboj, túto malú krízu ešte nejako vyriešime:) a asi mám byť už ticho, že?:)
Výber svadobných šiat je tiež mimoriadne dôležitý, avšak myslím, že do toho by mohla povedať niečo aj nevesta, takže čakám na návrhy. Teraz by som totiž rada prešla k jednej takisto nesmierne dôležitej veci, a tou sú svadobné oznámenia. Lebo chápeš, ľudia sa predsa musia dozvedieť o tom, že bude svadba. Na túto otázku som našla odpoveď kde inde ako v rozprávkach pána Disneyho:) Svadobné oznámenie nemôže byť predsa len také trápne ako majú všetci, naše musí byť niečo extra. No, pri niektorých z nich som kládla dôraz aj na isté vyjadrenie charakteru zainteresovaných... (čím vôbec nenarážam na Mickeyho:)

Prvý návrh: čo tak Popoluška?
Je to taká fajn blondínka...no podľa mňa takémuto oznámeniu nemôže nikto odolať. A aj princ je fešák, hoci s typickým "blbečkovským" výrazom tváre. Inak ešte mám aj ďalšie ponuky:

No nie je to sladké?
Taktiež som uvažovala nad motívom Snehulienky, ale smola, tá je krajšia, takže tú si dám na moje vlastné oznámenie:D
Krásku a zviera radšej vynecháme, lebo to by si mohol niekto zobrať príliš osobne...ale predsa:)
A nakoniec to najlepšie. Mickey a Minnie teda rozhodne nemajú chybu a myslím, že k našej svadbe sa budú hodiť. Sú to síce len myši, ale vyzerajú veľmi milo...a šťastne...

sobota 10. mája 2008

Pozorovanie vraví...

Ahojte, len také maličké pozorovanie z mojej strany- všimnite si, ako počet príspevkov od februára s blížiacou sa maturitou klesá... :) fakt ma to pobavilo, keď som to zistila počas prestávky v učení :)
Inak, som síce génius, ale či sa všetko stihnem naučiť, o tom nemám ani šajnu... a už mi z toho tak trochu šibe... myslite na nás, úbohých maturantov (aj keď niektoré nemenované osoby tvrdia, že oproti skúškam na niektorých nemenovaných vysokých školách je to nič, no stačí povedať jednu vec- maturita z biológie a chémie. Týždeň času. Ako sa vám to pozdáva? :) )
Tak zatiaľ... pozdravujem všetkých... a prajem príjemné dni, hlavne ak budú bez učenia...

utorok 6. mája 2008

Všetky deti vyrastú

Všetky deti vyrastú... No, samozrejme, môžem to potvrdiť, že odkedy som napríklad prvý raz vstúpila na pôdu Gymnázia v Partizánskom, tak som narástla o nejaký ten centimeter...
Dovolím si tvrdiť, že rovnako sú na tom všetci ľudia. Nie je to ale iba výška, čo sa mení.
Keď je človek pomenší, trápia ho celkom iné veci... bojovať a lietať a hrať sa a zabávať sa... ale ako sa ťahá do výšky, prichádzajú problémy typu zodpovednosť, budúcnosť a city. A do tohto klbka sa zamotáme čoraz viac a viac... Niet divu, že si chce niekto zachovať istotu, jasnosť a... ako to povedať... detské šťastie?
Možno bývam príliš nízko či vysoko... každopádne Peter Pan moje okno nenašiel a teraz je už neskoro na to, aby som letela do Krajiny-Nekrajiny. A možno sa človek nevyhne problémom ani tam. Ale niekedy... vlastne dosť často... dokážem pochopiť človeka, čo nikdy nechce vyrásť...
Ale predsa... život je hrozne veľké dobrodružstvo... hlavne s pribúdajúcimi rokmi..
A všetky deti raz vyrastú... až na jedno.