Hľadá sa rozprávkový princ

Nemyslite si, že názov Zuzkina svadba je čisto náhodný. My totiž ako správna svadobná agentúra riadne makáme a hľadáme. Že koho? No niekoho vhodného, chápete, takej neveste ešte niečo chýba - nejaký fešáčik:) Nasledujúci zoznam má názov NAJSLADŠÍ A NAJCHUTNEJŠÍ a hľadáme vhodných kandidátov z hľadiska, ktoré je podľa názvu hádam každému jasné. Samozrejme, nezvládla by som to sama, ja mám na to ľudí, takže s týmto mi trochu pomohla moja sestrička Daduška:) Ako inak, ku každému je môj komentár. A hľadali sme z prostredia romantických rozprávok, hrdinov a podobne... takže nech sa páči:

* princ z Denníku princeznej 2 - neviem, ako sa presne volal, ale tento kandidát bezkonkurenčne vyhráva. Nielen že bol pekný, ale na rozdiel od ďalších aj pomerne inteligentný. A čo sa týka princeznej Mie, použijem jej slová, že niektoré baby už fakt nevedia, čo od dobroty robiť - chápete, žije v krásnom zámku, s niekým takýmto, ale stresuje sa ako blbá. (Mimochodom, ja osobne by som do zoznamu pridala ešte aj Michaela z prvého diela)

* princ z Popolušky - na ňom sme sa tiež obidve zhodli, skrátka úplný prototyp princa. Jeho negatívom je snáď iba riadne dlhé vedenie. Ale čo už, nič nie je dokonalé. A okrem toho, ja by som teda ani náhodou nechcela princa, ktorý by bol krajší ako ja, už len to by chýbalo...:)

* John z Garfielda - no dobre, bol to neskutočný debilko, ale strašne chutný.

* d´Artagnan - on bol z jednej časti 3 mušketierov, neviem ktorej (ich bolo viac, nie?) - taký mladý bojovník, tuším blondiačik. Už si ho presne nepamätám, ale určite sem patrí.

* Legolas z Pána prsteňov alebo Orlando v hocijakom prevedení, či už vznešený elf alebo odvážny pirát (aj keď s vyrezaným srdcom:). On nás jednoducho dostane vždy... A keď sme už pri Pánovi prsteňov, nedá mi to nespomenúť kráľa Aragorna, hoci až tak veľmi nezapadá do kategórie NAJSLADŠÍ.

* ten týpek z Modernej popolušky - myslím, že sa volal Austin alebo tak nejako. Ja som ho síce nenavrhla, ale ok, zapadá do zoznamu. Tiež mu to asi veľmi rýchlo nemyslelo, keď ju v tej maske nespoznal, ale som si istá, že s týmto kandidátom budú súhlasiť aj ostatní (že cinka?)

* Seth z OC - toho som navrhla ja, takže sa zdržím komentáru... proste bol super:)

* princ zo Začarovanej Elly - tak áno, tiež klasicky neprekvital postrehom a domýšľavosťou... Najviac mám rada tú časť, keď za ním utekal jeho fanklub ako kedysi v jednej reklame za Bezdedom. Jednoducho milá rozprávka a zlatý princ.

* Romualdo - a tá krava Fantagiro ho po niekoľkých dieloch nechala tak! No pekne, pekne, hlavne, že tvrdila ako strašne ho ľúbi. Teda, aj Tarabas mal niečo do seba, ale nebol to Romualdo!

* Lee zo skupiny Blue - nie je to síce nijaký hrdina, ale s tým jeho pohľadom šteniatka a keď zanôti napríklad Breathe Easy...no dovi dopo:)

* Peter z Narnie - no, dajme tomu... mimochodom, keď sme už pri tom, takmer všetci fantasy hrdinovia stoja za to. Vlastne okrem Harryho Pottera, ten maximálne tak v HP4.

Tak to je prvých 11 (chcela som dať desiatich, ale 11 je originálnejšie). Prirodzene, boli navrhnutí aj ďalší kandidáti, napríklad hlavný hrdina z High School Musical (ok, pekne spieval), Kai z jedného filmu o Snehovej kráľovnej, Pyco (Daduška navrhovala aj toho metrosexuála Bruna!), Orestes z telenovely Sladká Valentína, jeden agent FBI z Prípadov Sue Thomasovej, taký mladý futbalový tréner z Blafuj ako Beckham a Ivanko z Mrázika. Ale toho ja skutočne zamietam.

Boli to časy slávne, nenávratné a dávne...

Zuzka mala tuším niečo proti môjmu výberu fotiek....tak čo, spoznávate nás? Boli sme inak zlaté (prepáč jožko) - aj ty si bol zlatý:)




















No toto nie je až taká dávna história, ale tak inú fotku som nenašla. To boli skutočne dávne časy, keď u nás sneh vydržal dlhšie ako jeden deň...















A najlepšie na koniec! Tie veci na hlavách si nevšímajte, myslím, že sme oslavovali a toto bol jeden z mojich kreatívnych nápadov. A počkať, veď to bolo z čias našej legendárnej hudobnej skupiny, na ktorú nám, bohužiaľ, zostali už iba spomienky.

Janka vám povie, ako to je!

Takže asi takto: (rozhovor s jankou c.)

-chalani su hrozni
-vies co oni robia? dostanu sa k tvojmu srdcu a kazdy si z neho aspon kusok odlomi a nielenze ta to boli ked si ho odlomia ale aj potom ked s nim ktovieco robia a je im to uplne jedno
-a ked si z tych "blaznov co nosia srdc e na dlani" ako hovori snape, tak je to tym tazsie pre teba
-presne a ja si zas myslim, ze to je problem vacsiny bab, ze nosia srdce na dlani
-ano, asi aj moj
-a potom ich clovek za to neznasa ale kedze maju ten kusok srdca tak ich zaroven aj ma rad, prip. lubi, a moze sa z toho aj zblaznit
-genialna teoria, len vies, hacik je mozno aj v tom, ze vacsina z nich to srce na dlani nenosi takze to ani nevedia pochopit
-a povedia ti, ze si trapka, malo realisticka, zasnivana do somarin a podobne
-jasne ze to nevedia pochopit! ano, presne to ti povedia... a ze si prilis narocna a majetnicka
nikdy nic nechapu...
-presne, a pochop ty ich, ked oni sa nepokusaju pochopit teba
-ano... a ked je nieco nad ich pochop, tak sa snazia mozno pat sekund v tom lepsom pripade a potom mavnu rukou a nechaju to... akoze ved to je len PMS alebo ona sa z toho vyspi...
-neznasam ked to ludia tak lahko vzdaju... to ako keby rovno povedali ze im za to nestojis
-a ak im na ich nechapavost nieco namietnes, tak sa urazia a koniec
-a inak je aj niekto konkretny, vdaka komu si prisla na tuto teoriu?
-hej, kazdy jeden z nich je az prilis konkretny

Tom & Jerry

Nedávno som čítala o výskume, keď vedci sledovali skupinu detí pri hraní a mapovali ich prejavy násilia. Samé odsotenia, nadávky, hádzanie hračkami... Potom týmto deťom pustili jednu rozprávku Tom and Jerry a sledovali dianie v herni po jej skončení. Prejavy agresie u detí sa zdesaťnásobili. A že vraj nevinná rozprávka, ktorú deti kľudne môžu pozerať...

Keď tak rozmýšľam, ja som vlastne túto rozprávku nikdy nemala rada. Tom a Jerry, vcelku zábavná dvojica, no v skutočnosti je celý dej úplne jednoduchý a postavený len na tom, že sa hlavní hrdinovia naháňajú po dome, klčkujú, niekedy sa snažia ukoristiť trochu jedla a tak podobne. Pochopila som to asi tak, že Tom chce stále chytiť Jerryho, ale nikdy sa mu to nepodarí, lebo ten mu vždy nastraží nejakú pascu alebo niečo zákerné spraví.

Ten nezmyselný dej by mi ani tak nevadil (no dobre, vadil), ako nespočetné prejavy násilia, ktoré tu deti môžu vidieť. Jasné, možno preháňam, veď to je len animované a len taká zábava... Problém je však v tom, že malé decká až tak veľmi televízny program od skutočnosti rozlíšiť nevedia. Prečo by sa potom moja malá sestra bála dementorov, keď je každému jasné, že vyciciavajú z človeka dušu len vo filme?

A tak podobne v tejto obľúbenej rozprávke vidíme, ako sa z niekoho stane placka, keď ho treskneme palicou po hlave a ako ho potom ľahúčko môžeme dofúkať. Keď do niekoho strelíme, objaví sa mu na len punkový účes a dočierna sfarbená hlava. Alebo ak niekto zje kopu tanierov, jeho žalúdok nadobudne tvar harmoniky no pri ďalšom šibalstve je zas ok.

Čo tam po tom, že to bolí? A že ak skočí z okna, tak sa mu môže aj niečo stať? A že to nemusí ani prežiť? No s úsmevom na tvárach hlavných hrdinov to deti asi ťažko pochopia.

Odhaduje sa, že päťročné dieťa v USA videlo údajne v televízii asi 200 000 prejavov násilia. To je celkom dosť, aj keby to bolo o polovicu menej...

„Dieťa vníma v médiach krutosť, násilie, agresívne správanie. Tak je to aj v rozprávke Tom a Jerry, na ktorej deti vyrastajú. Majú tam možnosť pozerať sa na násilie, ale bez bolesti. Pri kreslených obrázkoch, si dieťa nie vždy za úderom predstaví bolesť. S pocitom, že je to len hra, často v reále ublíži bez zlého úmyslu. Sledovaním násilia na obrazovke sa agresívne správanie môže posilniť, znižuje sa empatia, dokonca i ochota pomôcť obetiam násilia. Vedie tiež k napodobňovaniu televíznych hrdinov s agresívnym správaním. Čím viac sa agresívne správanie toleruje, tým viac to môže negatívne ovplyvniť vývin dieťaťa.“

Naaavždy sa zachovááá...

...v pamäti stužkovááá!

Som si vedomá toho, že to bolo už dávno, áno, áno, 7. decembra.... Avšak bola to pre 8.D a samozrejme pre mňa výnimočná udalosť a taká výnimočná udalosť si zaslúži byť aspoň náznakom zdokumentovaná.
Naša stužková bola skvelá. Myslím, že všetko až neuveriteľne vyšlo podľa plánu, príhovory boli pekné, niektorí si aj poplakali (ja nie, už len to by chýbalo:), večera bola skutočne chutná, stužky sú krásne, niektoré už aj postrácané, na programe sa ľudia smiali (možno sa iba tvárili) a častušky, ako inak, boli tiež milé, niektoré síce trochu zidealizované, no Lupe s Cinkou opäť prejavili svoj veľký talent. Ozaj, takmer by som bola zabudla spomenúť nášho krstného otca Patrika Hermana, ktorý nám to tam svojou prítomnosťou celkom fajn spestril, slávnostne pokrstil stužky a s ktorým sme si dokonca aj potykali - iné konexie, čo? No a nakoniec nasledovala už len zábava do rána...
Tak tu sú naše holky...:) Nie že by som mala našu triedu nejako strašne rada. Je tam zopár super ľudí a tak, ale vlastne mi to tam riadne lezie na nervy. Možno k tomu prispieva aj celková atmosféra na tej našej komunistickej škole, kde sa nám snažia natrepať do hlavy všetko potrebné aj nepotrebné. Už sa teším, kedy z tadiaľ vypadnem, no na druhej strane mi budú chýbať, veď tých 8 rokov je dosť dlhý čas.
A kto bol na ďalšej akcii, a to dozvukoch, by určite nepovedal, že sme zlý kolektív. No hej, možno k dobrej nálade prispelo aj zopár vedľajších faktorov, ale naše dozvuky nemali chybu. Len škoda, že nás niektorí nepoctili svojou prítomnosťou a škoda, že mi bolo tak zle:) no tak či tak, 8.D sa v pamäti rozhodne navždy zachová.

MROXTA a spol.: akcia Kolačno

Málokomu asi povie niečo slovné spojenie Mroxta a spol. Možno až na pár zainteresovaných (no o tých bude reč inokedy). Takže - tramtaradááá - rada by som vás len tak pre zaujímavosť oboznámila s niektorými členmi tejto organizácie:


No nevyzerajú pôvabne? (sorry baby)

Inak sme úplne dobrovoľná (!) organizácia, niekedy zvaná aj stretko, skladajúca sa ani neviem z koľkých členov, tuším niečo vyše 10 -na čele hamadka a potom zvyšok - janka, zuzka, majka, dominika (na fotke), ďalej tinka, beátka, miška 1 a miška 2, monika, dáška (alebo dorotka), maťka, julka a ja a často na niekoho zabudnem, tak možno ešte niekto...:)

Aha, aby som nezabudla, musím spomenúť našu babskú jazdu alebo výlet alebo také niečo. Chápete, z toho nášho veľkomesta sme museli vypadnúť, a tak nám už po druhýkrát dali do rúk taký jeden domček na kolačne (čo si zaslúži obdiv, no myslím, že tento raz to všetky časti zariadenia prežili...alebo ani nie? už si ani nepamätám)

Vlastne tam bolo celkom fajn, robili sme to, čo sa na takých výletoch robieva - maškrtili, jedli, pili...:) kukli sme si aj nejaký ten filmík a pozerali aj tú neskutočnú somarinu, Tom a Jerryho. No poviem vám, nechápem ako sa to niekomu môže páčiť!

Dejiskom hlavných udalostí však bola kúpeľňa - taká krásna kúpeľňa, biele steny, so všetkým tým zariadením... to normálne človeka povzbudí rozmýšľať o rôznych filozofických otázkach. Okrem nakrúcania skvelej talkshow DoubleJanka (práve som vymyslela ten názov) sme sa zamýšľali o cikaní na pisoároch a o rôznych spôsoboch vykonávania tejto životnej potreby... Ok, viem, to sú strašné kraviny a čudujem sa, že nám to prišlo na rozum už pred tým vareným vínom:) a okrem toho, k zásadám takej dobrovoľnej a po všetkých stránkach slobodnej (!) organizácie, akou je MROXTA a spol., patrí, že sa nevynáša.

Týmto však mroxtovské správy ani zďaleka nekončia, určite budú ešte veeeľmi pestré:) A prípadne znova z Kolačna, teda pokiaľ ten rozbitý tanier či čo to bolo nebude nikomu vadiť...