O don Boscovi, jeho a našej show, o skazených babách a nielen o nich

Posledné nedeľné januárové poobedie patrilo už pomaly tradične „Don Bosco Show“. Už tradične išlo o program plný talentov, spomienok, zábavy a vďačnosti na počesť don Bosca, zakladateľa saleziánov. A určite nie som jediná, kto tvrdí, že to nemalo chybu. To viete, keď tam najskôr docupká malá Katka v úlohe babky alebo malá Paulínka ako myška, čo pomáhali dedkovi repku vytiahnuť, nemôže sa vám to nepáčiť. Taký bol program Levíčat, ktoré nemusia v podstate nič robiť, no aj tak z nich je publikum „namäkko.“ Mimochodom, mamičky, klobúk dolu ako sa vraví!

Nasledovalo na pohľad aj pre ucho milé Lenkine hudobné zoskupenie a spomienky do minulosti v podaní tímu Mirino a spol. sprevádzané akútnou bolesťou brucha. Spôsobenou, ako inak, smiechom. Myslím, že v preplnenej sále kultúrneho domu sa pobavilo celé publikum, a to aj napriek občasným vsuvkám toho ich interného humoru („s malou dušičkou, no veľkým odhodlaním“ či ako to bolo...a podobne). „Stačí otvoriť dlaň“ – vrchol programu, teda divadlo, či skôr až muzikál, a to opíšem krátko. Perfektné. Decká, režiséri, boli ste skvelí, už pri prvom Ľuboškovom tančeku som sa pristihla s otvorenými ústami a keby sa nepristihnem, isto tak zostanem až do konca. Po programe nasledovali ďakovania, stretnutia a tak...veď to poznáte.

Po programe sa istý mladý fotograf zastavil v kaviarni, kde robí jeden môj kamoš. Že čo sa tam dnes dialo? „Ále, tí svätuškári tam zas mali nejakú akciu. A vieš čo? Toľko pekných báb tam bolo...a takto sa nechajú skaziť!“ Vidíte, pán fotograf, neverili by ste, ale aj také svätuškárky môžu mať dlhé vlasy, odzbrojujúci úsmev a niekedy nosia aj minisukne, tričká s výstrihom a dokonca aj make-up! Teda, baby, ale ste hlúpe. Zabíjate čas, ako sa len dá. V kostole, s deckami, hráte divadielka, modlíte sa...no preboha. Choďte radšej do Infinity. A ktovie, možno stretnete dotyčného pána fotografa a možno vás aj pozve na jeden. Alebo aj na dva, keď ste už také pekné.

Tentokrát to bude história USA

Povedzme, že o pár dní mám skúšku z tohto predmetu a keďže sa to všetko snažím natrepať si do hlavy, zároveň mi to rozprúdi (chcem použiť ten druhý vid, ale neviem, ako znie - rozprúďuje?) všetky mozgové závity, čiže dalo by sa povedať, že tak trochu uvažujem. Zverejňujem výsledky svojho uvažovania a zároveň to, čo som sa už naučila:
1. Takže všetko to začalo asi tak v pätnástom storočí, keď moreplavci objavili novú zem, Ameriku. Pekné, že si to tam všetko privlastnili a podmanili. Len škoda, že za menej ako 50 rokov stihli dokonale zničiť civilizácie domorodých obyvateľov, ktorí si ich budovali aj 50 000 rokov. A neboli to len Apači alebo Siuxovia Karla Maya (veľmi to nepoznám, ale myslím, že spomínal týchto Indiánov), boli to rôzne kmene...aj lovci bizónov, aj rybári, aj farmári a niektorí z nich žili vraj minimálne na úrovni vtedajších Európanov.
2. Neskôr začali do Ameriky prúdiť ďalší Európania s očakávaním nielen kúska zeme, ale aj politickej a náboženskej slobody, ktorá v mnohých krajinách Európy vtedy chýbala. Len škoda, že na úrodných južných plantážach bolo veľa práce - a čo by sa týmto "zemepánom" oplatilo viac, ako čierni otroci z Afriky? Samozrejme, neskôr to vyústilo až do občianskej vojny, kde sa desaťtisíce američanov pozabíjali, len preto, aby otroctvo oficiálne zrušili. No hej, oficiálne, veď prvý černoch kandidoval na prezidenta už o 120 rokov...
3. "No taxation without representation", takže Spojené štáty si vybojovali nezávislosť od Británie. Jefferson napísal Deklaráciu nezávislosti (tak sa to prekladá?) a vznikli Spojené Štáty Americké. Základom bola tá najdemokratickejšia vláda s úlohou chrániť práva všetkých občanov - ale, prirodzene, okrem Indiánov, černochov, neskôr napríklad Číňanov a všetkých tých, ktorí práve vtedy niekomu nevyhovovali.
4. A zase Indiáni. Kolonizátori prichádzali a prichádzdali a Indiánov posúvali pomaly, ale isto, na západ. Potom ale zrejme zistili, že za tým "západom" je voda a do oceána ich poslať nemôžu. Dohody, že my vám ponecháme vaše posvätné hory, ale len dokedy v nich nenájdeme niečo, čo by sa dalo ťažiť, boli na dennom poriadku. No asi boli predsa výhodnejšie rezervácie, kde Indiáni nemali z čoho žiť, takže aj tak postupne zomierali, nie?
5. Keď už do USA imigrovali milióny ľudí, vtedajší obyvatelia Ameriky sa začali obávať. Možno sa im niet čo čudovať, smiešne je len zriadenie ostrovu Ellis Island. Tu totiž všetkých, čo prekročili veľkú mláku v túžbe (alebo v núdzi?)...no skrátka, všetci, čo sa chceli dostať do Ameriky, boli dôkladne prešetrení, či náhodou nie sú váže chorí alebo zločinci. Vtipné je na tom to, že predkovia tých "prešetrujúcich" boli až na pár odvážnych dobrodruhov hľadajúcich zlato väčšinou zločinci a vyvrheli v spoločnosti, kotrých už vo svojej vlasti akosi nechceli.
6. Potom tu bola nezištná pomoc americkej vlády okolitým krajinám, aby sa napríklad ako Kuba vymanili z područia Španielov (za odmenu získali nejakú tú vojenskú základňu na asi celkom strategickom mieste) alebo napríklad ako Panama bojovali proti Kolumbii. Za to bola maličkosť, a síce Panamský prieplav.
6. Nie, v Amerike neboli všetci až také špiny. Len keď sa niekto snažil robiť niečo naozaj dobré pre ľudí, tak ho niekto zas odstránil. Ako napríklad Lincolna, ktorý chcel konečne pomôcť černochom alebo Kennedyho, ktorý si po 2. svetovej vojne všimol, že v štáte je ešte stále dosť chudobných ľudí a chcelo by to možno niečo vymyslieť.
7. No jasné, svetové vojny. Amerika, nový národ, nová krajina...ani náhodou sa neplánovali zúčastniť nejakých európskych vojen. To by sa aj dalo, keby sa vo vojne nebojovalo zbraňami a predávať takéto zbrane Anglicku a jeho spojencom, to by boli príjmy! Čo už, nedalo sa odolať. A vieme, kde to skončilo. (Nápoveda: Mannhattan Project)
8. Nakoniec by som snáď spomenula už len tzv. studenú vojnu (píše sa to s veľkým "S"?) Ani náhodou nie som zástancom komunizmu, už len preto, že netuším, ako by mohol takýto systém so všetkými jeho záležitosťami fungovať. A nakoľko viem, žiadna z veľmocí nemala čistý štít. No aj tak sa mi to celé zdá byť trochu "na hlavu" a pri tých niekoľkomiestnych číslach obetí ešte viac.

Tak a je to. Myslím, že si zaslúžim A. Minimálne. :)