Moje šťastie

Šťastie... taká malá zlatá muška...
Každý má svoje šťastie. Obchod so šťastím má predsa predlhú tradíciu siahajúcu až k našim prvým predkom. Je ale veľmi ťažké (ba až nemožné) udržiavať stále množstvo šťastia. Niekedy je permanentne na sklade, inokedy vás mierny alebo veľký deficit prinúti načrieť hlbšie do zásob či potešiť sa trochu tou staršou dávkou, ktorá ostáva poukladaná v spodných poličkách. Nečakaní sponzori vám občas prinesú plné balíky a vtedy šťastie priam kypí von, je nemožné udržať ho všetko vovnútri. Stáva sa však, že ráno nazriete do skladu a zistíte, že v noci zlodeji povynášali takmer všetky zásoby a zanechali za sebou obrovský voľný priestor. Vtedy radšej rýchlo zavriete sklad a pozeráte inam, len aby ste nevideli to miesto volajúce po zaplnení. Šťastie sa nedá dlho skladovať, musí byť neustále v obehu. Je to látka rádioaktívna, človek nechá čo i len trochu pootvorené dvere a emisie šťastia dokážu nakaziť všetkých naokolo. Pri dlhodobom uskladnení v uzavretých priestoroch sa šťastie zvykne meniť na čierno-sivastú lepkavú hmotu, ktorá sa porozteká po poličkách a je veľmi ťažké ju odstrániť. Naopak, majitelia otvorených skladov zaznamenali nevysvetliteľné rozmnoženie zásob, keď šťastie porozdávali menej šťastným obchodníkom s prázdnymi skladmi. Preto všetci experti odporúčajú dať šťastiu trochu voľnosti a v akýchkoľvek menších či väčších množstvách ho posúvať od skladu ku skladu.
Zákony sa obchodu so šťastím príliš netýkajú, preto ho môže praktizovať akákoľvek fyzická osoba. Platí len jediné odporúčanie: Čím viac rozdáš, tým viac máš. Jednoduchá matematika.

Nech žije matematika

Hotovo! 50% z maturitných otázok mám už zmáknutých (viac-menej). Nemám problém vysypať vám z rukávu logaritmy, všetky možné funkcie, grafy, vzorce, postupnosti, faktoriály....teda okrem tých posledných, kombinatorike akosi stále neviem prijsť na koreň. (a stavím sa, že si vytiahnem práve to!) Dnes by som sa nejakým zázrakom mala naučiť ďalších desať otázok. Začneme prienikom troch polrovín, teda trojuholníkom a vetou slávneho Pytagora:
Fotky z detstva to síce nedokazujú, ale ja som stopercentne mala byť blondína. Neviem, či by mi blond farba sekla, ale vcelku by to korešpondovalo s riešením príkladov z mojej španielskej dediny číslo dva - sínus a kosínus (o tangense a cotangense radšej ani nehovorím:)
Limity patria na moje šťastie a na tiež na šťastie maturitnej komisie len do úrovne A, ale tento obrázok ma tiež pobavil:
Páni moji, no tak zas až takýto pako nie som. Tu je dôkaz toho, že niektoré úlohy netreba brať úplne doslova. Hodilo by sa radšej naučiť nejaké tie základné vzorce...
Matika je jednoducho skvelá. Neuveriteľný pocit, keď niečo konečne pochopíte a keď vám niečo správne vyjde... Na druhej strane, bohužiaľ, častokrát aj nevyjde...:)

4 U

Poznáte to... určite ste videli Priateľov a poznáte to...

So no one told you life was gonna be this way
Your job's a joke, you're broke, your love life's D.O.A.
It's like you're always stuck in second gear
When it hasn't been your day, your week, your month, or even
your year...

Hello, no a sme doma. Naozaj, kto mi kedy povedal, že život bude takýto? Všetko, čo robím, občas vyzerá, ako by to nemalo zmysel, škola je o ničom, budúcnosť neistá, ľudia akoby nechápali ani slovo z toho, čo im hovorím... Odhliadnuc od toho, že v aute na mieste šoféra som sedela len raz a nemala som zaradené nič okrem spiatočky je to fakt ako byť zaseknutá na jednej rýchlosti... Nemám svoj deň... už asi dobrý rok nemám svoj deň...

You're still in bed at ten and work began at eight
You've burned your breakfast so far, things are going great
Your mama warned you there'd be days like these
But she didn't tell you when the world has brought you down to your knees...

No vážne... všade meškám... nič sa mi nedarí... tak smiešne sa snažím alebo ani nesnažím :) iste, matky nás vždy varujú, že život nebude med lízať... niekedy dokonca s takou iróniou v hlase, ale vieme predsa, že to myslia dobre... ale čo z toho, svet vždy nájde spôsob, ako nás dostať na kolená... a v akom bláznivom tempe.... (priam až v tempe tejto piesne)

But...

No konečne! Konečne nejaké ale...

I'll be there for you
When the rain starts to pour
I'll be there for you
Like I've been there before
I'll be there for you
'Cause you're there for me too

No hádaj... si to TY, ten dôvod, prečo žijem... a nevzdávam to všetko... a padám, ajajáj, ako keby mi za to platili, ale ako taká doudieraná koala sa dvíham a zase šplhám hore... lebo tam chcem počkať a podať TI ruku, keď náhodou spadneš TY... chcem tu byť pre TEBA... veď TY robíš to isté pre mňa... A ak začne pršať a my zmokneme v daždi všetkých žiaľov, aj tak v tom budeme spolu...

The closest to the heart always cause the most pain. Do not forget, though, that they also cause the most joy...
And I'll be there 4 u... :):):)

PS. A komu to píšem? No predsa TEBE :) so let us be friends... "...and stronger now than ever..."

€ 4,20

Dnes sa mi stala jedna veľmi podivná vec. Bola som v drogérii. To by však samo o sebe vôbec nebolo také zaujímavé, lebo veď do obchodu tohto druhu chodím vcelku často (za predpokladu, že sa mi podarí od mojich zákonných zástupcov vyprosíkať nejaké money). Tá situácia sa však stala až pri pokladni, keď ma pani predavačka s nevýslovným nadšením upozornila, nech sa pozriem lepšie na blok. Ja že reku čo sa deje, predsa som jej už zaplatila... No išlo o niečo iné, a síce, že už aj do Partizánskeho nám zavítalo euro. Páni moji, na tom bloku bola už aj cena v tejto európskej mene. A to už niečo znamená! Hoci už pár týždňov môžeme v reklamách a na bilboardoch sledovať tváre šťastných ľudí s nádejou hľadiacich do krajšej eurobudúcnosti, ja som nad tým nejako extra nerozmýšľala. Túto skutočnosť som si hlbšie uvedomila až dnes, pri tej pokladni... Chápete, platenie eurom, tu na Slovensku - to už budeme "niekto". Za nákup v drogérii o nejaký čas nezaplatím 140 Sk, ale € 4,20, čo mimochodom na prvý pohľad nevyzerá až tak zle, ale... predsa mi to akosi nedá nad tým všetkým nerozmýšľať . A v mysli sa mi stále vynárajú Krštenianske babky, ako štrngajú s mešcami viac alebo menej plnými euromincí a nakupujú chlebík, mliečko a sladkosti pre svoje vnúčatká v našich Krštenianskych potravinách:)... skrátka a jasne, no dovidenia!!!:)