Jojo

Na svete je ich veľa. Priam nespočítateľné množstvo. Jedno je maličké, druhé veľmi veľké, tretie úzke a štvrté široké... každé je iné, aj keď mnohé sa na seba podobajú. Nie je jojo ako jojo.
Raz som jedno jojo poznala. Bolo to vlastne Jojo s veľkým J. Nepamätám si, kde som ho prvý raz videla, ale iste sa mi hneď páčilo. No veľmi som si nerobila nádeje, že by som ho mohla bližšie preskúmať. Bolo to totiž Jojo, aké by chceli všetci. A na to, aby sa človek k takémuto Joju mohol priblížiť, sa musí narodiť minimálne pod šťastným súhvezdím...
O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď sa to Jojo dostalo do mojej rodiny. Bolo také pekné... mnohofarebné a veselé. Bolo úžasné hrať sa s ním. No, ako každé jojo, raz bolo hore a raz dole. Lenže toto Jojo malo niečo navyše, niečo čarovné. Svetielkovalo. Nežartujem. Ono naozaj svietilo. Viete, je také príjemné hrať sa s Jojom, čo žiari... Dodáva to životu príchuť, akú by inak nemal a bol by... jediné vhodné slovo, čo ma napadlo, je prázdnejší. Omnoho prázdnejší.
Každé Jojo má svoje klady aj zápory. Časom býva na povrchu aj všelijako doškriabané a poničené. Aj to moje Jojo malo svoje chyby. Ale viete, aké to je, keď máte radi Jojo. Nevymenili by ste ho za iné, aj keď je rovnako často dole ako hore. Vlastne, práve preto. A ono prináša radosť...
Príbeh s názvom Jojo má tisícky koncov.Neviem si z nich vybrať... Ale myslím, že Jojo žilo šťastne... Veď to poznáte.

Viete, čo teraz urobím? Vložím tento príbeh do škatuľky, uviažem na ňom krásnu mašličku a darujem ho. Veci treba dávať ďalej, aby mohli prinášať radosť. Ešte na papierik napíšem venovanie...

Don´t worry, be happy;:)

Here is a little song I wrote You might want to sing it note for note Don't worry be happy
In every life we have some trouble When you worry you make it double Don't worry, be happy......

Akože, hovoril tu niekto niečo o chorobe? Pridávam sa do klubu šťastlivcov, ktorí ochorejú v čase dva týždne pred maturitou, keď sa v škole konečne začne robiť niečo zmysluplné - a síce opakovať na maturity. Im asi všetkým úplne šiblo, odrazu začínajú vo veľkom stresovať, dávať nám cvičné testy a neviem ešte čo...no samozrejme, pokiaľ ide o zaoberanie sa podstatnými vecami, to neplatí o našom nemenovanom šibnutom pánovi riaditeľovi, ktorý sa v pondelok neskutočne rozčuľoval nad tým, že nevieme kde je Tristanda Kuňa. (Je to mimochodom ostrov a zaberá na mape asi pol milimetra, čo svedčí o tom, že je nepochybne veľmi dôležitý) Chápete to???

Ain't got no place to lay your head Somebody came and took your bed Don't worry, be happy The land lord say your rent is late He may have to litigate Don't worry, be happy
Look at me I am happy Don't worry, be happy Here I give you my phone number When you worry call me I make you happy Don't worry, be happy

No, myslím, že o chorobe a podobných veciach tu už bolo popísané dosť, takže moju včerajšiu návštevu doktorky obšírnejšie spomínať nemienim. Inak, stretla som Maťku, že Maťka?:) tak to nebolo až také zlé... (nie že by som sa chcela podlizovať....) A tuším sa zakladá aj nejaký klub pacientov, viac sa dočítate aj na ich Mačičke. (Či to bol klub starých dievok? už neviem:) Ale ak nie, tak ho zakladám ja a prihlásiť sa môžu všetci s hocijakými fyzickými, ale aj psychickými poruchami...

Ain't got no cash, ain't got no style Ain't got not girl to make you smile But don't worry be happy
Cause when you worry Your face will frown And that will bring everybody down So don't worry, be happy (now).....

Čo ma úplne fascinuje, je to, že keď máte niekedy v živote ťažké obdobia a myslíte si, že ak toto zvládnete, tak potom už všetko. Ale potom príde ešte niečo horšie a na toto sa s odstupom času pozeráte ako na nejakú blbosť... Taký pocit som mala napríklad, keď sme mali robiť na matiku projekt na zlomky. Problém bol v tom, že som si to nechala na posledný deň a neskoro večer som mala ledva polovičku príkladov...a teraz, aj päťdesiat Zlomkokalendárov by som spravila, len keby sa nemusím učiť tie hrozné logaritmické a exponenciálne funkcie a potom maturovať:( a každý, kto zmaturoval, sa len baví na tom, aké to bolo v porovnaní so skúškami na výške ľahké. Tak sa hádam nebudeme stresovať, nie?

Don't worry don't do it, be happy Put a smile on your face Don't bring everybody down like this
Don't worry, it will soon past Whatever it is Don't worry, be happy

Choroba alebo: Čože???

Tak si to predstavte... dva týždne pred maturitou (nestresujem. nie, nie, nestresujem) človek chytí nádchu ako hrom a po úmornom rozhodovaní sa vyberie na návštevu k odborníčke- teda pani doktorke. A napriek očakávaniam a k všeobecnému zdeseniu ma drahá pani doktorka nechá týždeň doma! Mám sa tešiť? Mám smútiť? No... najprv si asi dám lieky...

PS. Dôležité info!!! Ak užívate sirup Promethazin 5, ktorý mimochodom slúži pri poruchách spánku ako uspávadlo, nemali by ste:

• užívať alkohol, antidepresíva a neuroleptiká (inak môžete prejsť od stavov nevoľna cez halucinácie až k syndrómu delíria)

• mať nízky krvný tlak (hypotonici, pozor! predsa nechcete voňať fialky odspodu)

• byť tehotné (nechcem diskriminovať mužov, ale toto sa ich fakt netýka)

• byť sexuálne aktívni (jeden z možných nežiaducich účinkov je porucha sexuálnych funkcií)

• riadiť motorové vozidlá (nie je príjemné, keď zaspíte uprostred vety, ale za volantom je to aj nebezpečné)

• brať vysoké dávky (mohlo by sa dostaviť kŕčové vyplazovanie jazyka- fakt, nežartujem, a okrem toho sa vtedy aj priberá)

• a napokon, nemali by ste trpieť ochorením mozgu
  

A teraz mi povedzte, o čom je život pri užívaní takéhoto lieku? Dúfam, že bude aspoň dobre chutiť :-).

Maťkina a Katkina mačička

Pozor, pozor! Mám dôležitý oznam! Žeby konkurencia? Ale nie, to sa len naša blogová rodinka rozrastá. V každom prípade, bezpodmienečne si pozrite http://www.mackacosnamiislazkina.blogspot.com/ to skrátka nepotrebuje komentár:) Alebo vlastne hej, veď určite chcete vedieť, ako sa darí mačičke, čo baby stretli cestou z kina. Jej príbeh je údajne veľmi zaujímavý, tak čítajte... Teda úprimne, pokiaľ ide o mačky, tak uprednostňujem mačiatka a pokiaľ je to možné tak 10 metrov odo mňa alebo na obrázku. Ok, tak radšej 5 metrov, na 10 by som asi bez mojich okuliarov, ktoré nenosím, asi nedovidela.

Temní anjeli

Temnota. Musím priznať, celkom sa jej bojím. V tme nevidíte veci, čo sú okolo vás, neviete, či sú dobré alebo zlé, priateľské alebo nepriateľské.... neviete, či tam vôbec niečo je. Strach z osamelosti nikde nenadobúda takú konkrétnu podobu ako práve v temnote. A predsa je na temnote aj niečo príťažlivé... dokonca aj niečo paradoxne svetlé. Ako v mojom živote.
Na svete existujú ľudia, čo sa zaoberajú angelológiou, teda vedou o anjeloch. Nedávno som o tom čítala jeden veľmi zaujímavý článok. Názormi na výzor, pôvod, či dokonca úlohu anjelov v našich životoch sa odborníci líšia. Temní anjeli sú zvyčajne chápaní ako padlí anjeli, tí, čo zradili Boha a pridali sa po stvorení sveta k diablovi. To, čo je temné, však nemusí byť nevyhnutne zlé. A čo ak má každý z nás dvoch strážnych anjelov, jedného svetlého a druhého temného? Čo ak nás svetlý anjel chráni vo veselosti a prináša do nášho života slnečný jas, zatiaľ čo ten temný prichádza v období, keď smútime a dáva zmysel slzám?
Ochraňujú a utešujú, pomáhajú a uzdravujú. Anjeli nás majú radi. Veď život je koniec koncov jedna veľká sinusoida. Raz sme hore a raz dole. Hore nás objíme anjel svetla, zatiaľ čo cestou nadol vlastne len padáme do náručia toho druhého anjela...
A predsa sa točí, povedal slávny Galileo. Nenahnevajte sa, ak túto svoju teóriu nebudem publikovať inde ako tu. Veď teórie sú veci premenlivé, u mňa ako počasie. Snívanie o iných svetoch a nadprirodzených bytostiach proste patrí do fantasy polhodinky, ktorá sa odohráva v mojej hlave večer pred spaním...

A kam na vysokú?

Odkedy na hrudi nosím zelenú stužku, čoraz častejšie sa stretávam s touto otázkou. Niežeby som na ňu nerada odpovedala, kdeže :-). Zvyčajne to stačí nejako zahovoriť, pretože ľudia našťastie nie sú veľmi vytrvalí pri prenasledovaní odpovede. Je však jedna osoba, ktorá sa ma to neprestáva pýtať a ako sa blížia deadliny, je čoraz nervóznejšia. Je dosť ťažké jej do očí povedať, že to sama neviem. Našťastie sa s ňou stretávam len zriedkavo, najmä keď pozerám do zrkadla.
Nuž, vystresovalo ma to do tej miery, až som sa skutočne vážne rozhodla niečo spraviť pre svoju budúcnosť- ísť si omrknúť nejakú tú inštitúciu vzdelávania. Aj s Januletkou sme teda zbalili kufre a pobrali sme sa do víru študentských miest. Prvý cieľ- Bratislava- bol naplánovaný na stredu. Univerzita Komenského vo mne vzbudila rešpekt (možno až priveľký :-) ). Či by som tam však šla študovať? Dúfam, že nikto netrvá na odpovedi, či? Nie? Tak môžem spokojne pokračovať :-). (Na margo ubytovania- ďakujem Lenke za full service)
Pokračovalo to Nitrou. Po menších stresoch (zo strany neflegmatických jedincov) sme prišli (upresním to- ako blúdiace ovečky nás tam doviedol Maroš, ktorému týmto vyjadrujem svoju nehynúcu vďaku :-) ) až na Univerzitu Konštantína Filozofa. K tomu vám poviem toľko- zaujímavé (keď toto slovo vyslovujem a trošku ho ťahám, znamená to hrozné, ale pre tých, ktorí ma stretávajú- kľudne sa ma spýtajte a checknite, že to myslím úprimne :-) ). Myslím, že ak spácham príchod na vysokú, tú česť bude mať UKF.
SPÚ má jednu výhodu, ktorou by viedla, ak by som mala nejaký úmysel tam ísť- skvelý intrák. Môžem si dovoliť to povedať, keďže som tam spala. Fakt, fakt dobré.
Takže tak. Vrátila som sa z úžasnej obhliadky. Som o niečo múdrejšia? Ani nie. Som rozhodnejšia? Trošičku. Zabavila som sa? Úplne skvelo :-). Vážení a milí, prišiel môj čas podeliť sa s vami o tri životné pravdy, dôležité pre všetkých uchádzačov o štúdium na vysokých školách. Pamätajte si:
1. Pre vzdelanie treba niečo robiť. Ak máte známych študentov (s ktorými zábava neberie koniec), neváhajte a navštívte ich priamo na mieste činu. Je to veľká obeta času, ktorý by ste mohli príjemne stráviť v škole, ale iste to neoľutujete :-).
2. V povinnej výbave študenta v Bratislave by mali byť krídla. Inak sa mu môže stať, že napriek električkám, autobusom a v neposlednom rade zúrivému behu v skorých ranných hodinách nestihne dôležitý autobus do Nitry (či kamkoľvek).
3. Vrátnici 4ever! (Hlavne tri skupiny- milí, hlúpi a neexistujúci)

Týmto uzatváram tému vysokých škôl a ak sa na žiadnu nedostanem (nestresujem), slávnostne oznamujem, že sa stanem letuškou. A ak mi niekto pošle obrázok lietadla, budem rada- nie som ten typ človeka, čo kupuje mačku vo vreci :-).

Moja Valentínka

Shall we dance?

Taký tanec, to vám je niečo úžasné. Povedala by som, že priam vrchol romantiky. Samozrejme, každý tanec má svoje čaro, ale teraz myslím na ten druh tanca, keď chlapec vezme dievča a krúžia po parkete na tóny valčíka alebo niektorého z ďalších tancov, ktoré si mnohí z nás pamätajú ešte z obdobia deviatej triedy a venčekov (to boli časy...:). Jednou z výhod takého krúženia je, že môžeš byť blízko toho druhého počas trvania celého tanečného kola, no zároveň máš perfektné alibi, že to akože len tak. Keď si dievča, už klasicky sa spoliehaš na chalana a musíš sa ho aj dobre držať, aby si náhodou nespadla. Viete, vysoké opätky (spisovne sa to údajne nazýva podpätky) sú dosť labiné. No ak by si aj náhodou išla spadnúť, dotyčnému to väčšinou vôbec nevadí, niekedy zvykne situáciu využiť skôr na svoj prospech a prípadne použije ešte nejaký z tých typických trikov, ktoré máme my baby už dávno prečítané. Ale ako inak, zatvárime sa, že sme si to nevšimli, nahodíme sladký a nevinný pohľad, no v mnohých prípadoch je očividné, že vzdialenosť medzi obidvoma sa len málokedy vráti do pôvodného stavu. A tým sa atmosféra stále viac a viac stupňuje. Dostávame sa do bodu, keď sa okolitý svet postupne vytráca. Už počujeme len čarovnú hudbu orchestra, ktorá sa dostáva do celého tela a iné zvuky prichádzajú len odkiaľsi z nedohľadnej diaľky. Krásu tohto zázračného okamihu len umocňujú krásne šaty, účes a celý ten dokonalý výzor, keď sa môžeme aspoň na chvíľu cítiť ako Popoluška. A úprimne, aj keď sa obyčajne tvárime neviemako tvrdo a realisticky, túžba byť jeden večer princeznou na kráľovskom plese zvíťazí. Dobre, možno som sladká trapka s hlavou v oblakoch, ako to niektorí nemenovaní tvrdia (ale iba niekedy...;), ale tance à la Popoluška sú proste jedinečné. Veď viete, jej príbeh skončil tak sladko... Ako ja vždy hovorievam, niektoré holky majú fakt šťastie:)

Hmmmmmmm...

Vyrástol vo mne výhonok
No ja som ho zatlačila do zeme
Vyšiel vo mne mesiac
No oblohu som zastrela mrakmi
Objavila som poklad
No kľúč už leží na dne rieky
Zaspieval vo mne slávik
No radšej som si zapchala uši
Začal mnou tiecť potôčik
No zmrazila som ho na ľad
A z veľkého ohňa, ktorý zahorel
Ostal už len vyblednutý popol
Po tvári ma pohladil slnečný lúč
No ja som sa skryla v závoji tmy
Niečo neznáme vo mne ožilo
No ja som tomu obliekla zvieraciu kazajku
A predsa sa všetky tieto veci hýbu
Nepokojne vyskakujú, mocnejšie ako ja
A ukazujú mi svoju tvár
Ach, Bože, čo mám robiť?

Teoreticky: Byť zaľúbený... (Cililink sníva...)

Už sa niekedy niekto z vás pocikal? Ja viem, trochu od veci otázka na začiatok... Ale v mojej geniálnej hlave jasne bliká spojenie medzi názvom tohto článku (resp. aj celého blogu) a mojou jemne netradičnou opytovacou vetou (prepáčte, trochu si opakujem na maturity). Ako vraví môj ujo, byť zaľúbený je ako byť pocikaný- vy to cítite a všetci ostatní to vidia... Nuž, obávam sa, že ja si na to ešte budem musieť trochu počkať, no pár (možno aj) užitočných vecí mi k tejto téme napadlo.
Neviem ako ostatní, no ja často snívam o tom, aké to je, zaľúbiť sa. A popritom človek príde na všeličo zaujímavé. Staré múdrosti ako: "Všetko má svoj čas" alebo "Vyčkaj času ako hus klasu" na mňa v tomto prípade veľmi nezaberajú. Ako správny človek typický pre našu úžasnú modernú konzumnú spoločnosť totiž chcem mať všetko hneď. A ak nie hneď, tak aspoň v dohľadnej dobe.
Viete, snívam, že keď raz budem s niekým chodiť, bude ma mať ten Niekto veľmi, veľmi rád... nemusí mi to stále hovoriť, ale ja to budem vedieť... podľa rôznych maličkostí... večer mi zavolá a povie dobrú noc... bude so mnou pozerať film a keď sa naňho pozriem a usmejem sa, tak mi dá pusu... pohladí ma po tvári keď budem mať za sebou náročný deň a budem unavená ako živá mŕtvola (fíha! oxymoron aj prirovnanie!)... ráno, keď budem (ako vždy) stresovať, mi pošle SMS-ku a zaželá krásny deň... uvarí mi kakao... keď prídem, ako sa vyjadrila jedna osoba "s hocičím na hlave" (myslela moje občasné záchvaty kreativity pri robení účesu), usmeje sa a hneď bude vedieť, akú mám náladu... keďže som zistila, že milujem tancovanie, tak si so mnou zatancuje a objíme ma aj bez zvláštnej príležitosti... utrie mi slzy a podá vreckovku, ak budem náhodou plakať (aj to sa občas stáva, no nie?)... keď bude so mnou telefonovať, bude sa usmievať (ako to zistím? počuť to na hlase)... a to, že ma má rád, mi povie, keď to nebudem čakať.
Možno sa nájde človek, ktorý bude chcieť pre mňa robiť všetky tieto maličké hlúposti a možno aj iné, ktoré si kreatívne vymyslí sám a budú také milé, že sa doňho zaľúbim... a keďže som práve teraz optimistka, verím, že sa nájde. A možno zistím, že láska je v niečom úplne inom a časom ma toto snívanie prejde. Ale momentálne vravím: Dream on....
(a dokonca je to aj celkom slušný návod pre Niekoho, keď sa raz objaví :-) aj keď to bude prirodzene vedieť aj sám )