Shall we dance?

Taký tanec, to vám je niečo úžasné. Povedala by som, že priam vrchol romantiky. Samozrejme, každý tanec má svoje čaro, ale teraz myslím na ten druh tanca, keď chlapec vezme dievča a krúžia po parkete na tóny valčíka alebo niektorého z ďalších tancov, ktoré si mnohí z nás pamätajú ešte z obdobia deviatej triedy a venčekov (to boli časy...:). Jednou z výhod takého krúženia je, že môžeš byť blízko toho druhého počas trvania celého tanečného kola, no zároveň máš perfektné alibi, že to akože len tak. Keď si dievča, už klasicky sa spoliehaš na chalana a musíš sa ho aj dobre držať, aby si náhodou nespadla. Viete, vysoké opätky (spisovne sa to údajne nazýva podpätky) sú dosť labiné. No ak by si aj náhodou išla spadnúť, dotyčnému to väčšinou vôbec nevadí, niekedy zvykne situáciu využiť skôr na svoj prospech a prípadne použije ešte nejaký z tých typických trikov, ktoré máme my baby už dávno prečítané. Ale ako inak, zatvárime sa, že sme si to nevšimli, nahodíme sladký a nevinný pohľad, no v mnohých prípadoch je očividné, že vzdialenosť medzi obidvoma sa len málokedy vráti do pôvodného stavu. A tým sa atmosféra stále viac a viac stupňuje. Dostávame sa do bodu, keď sa okolitý svet postupne vytráca. Už počujeme len čarovnú hudbu orchestra, ktorá sa dostáva do celého tela a iné zvuky prichádzajú len odkiaľsi z nedohľadnej diaľky. Krásu tohto zázračného okamihu len umocňujú krásne šaty, účes a celý ten dokonalý výzor, keď sa môžeme aspoň na chvíľu cítiť ako Popoluška. A úprimne, aj keď sa obyčajne tvárime neviemako tvrdo a realisticky, túžba byť jeden večer princeznou na kráľovskom plese zvíťazí. Dobre, možno som sladká trapka s hlavou v oblakoch, ako to niektorí nemenovaní tvrdia (ale iba niekedy...;), ale tance à la Popoluška sú proste jedinečné. Veď viete, jej príbeh skončil tak sladko... Ako ja vždy hovorievam, niektoré holky majú fakt šťastie:)