Vyrástol vo mne výhonok
No ja som ho zatlačila do zeme
Vyšiel vo mne mesiac
No oblohu som zastrela mrakmi
Objavila som poklad
No kľúč už leží na dne rieky
Zaspieval vo mne slávik
No radšej som si zapchala uši
Začal mnou tiecť potôčik
No zmrazila som ho na ľad
A z veľkého ohňa, ktorý zahorel
Ostal už len vyblednutý popol
Po tvári ma pohladil slnečný lúč
No ja som sa skryla v závoji tmy
Niečo neznáme vo mne ožilo
No ja som tomu obliekla zvieraciu kazajku
A predsa sa všetky tieto veci hýbu
Nepokojne vyskakujú, mocnejšie ako ja
A ukazujú mi svoju tvár
Ach, Bože, čo mám robiť?
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
3 komentáre:
ja teda fakt neviem, co myslel andrej -zevraj ta basnicka je fajn...podla mna je lepsia ako fajn...a ako zvycajne, aj teraz ma nutis rozmyslat:)
som rada, ked ludia rozmyslaju :-) aspon nie je vsetko o tom istom :-) a vdaka...
janka obdivujem ta ako dokažes dat na papier to co preživas vo vnutri
Zverejnenie komentára