A kam na vysokú?

Odkedy na hrudi nosím zelenú stužku, čoraz častejšie sa stretávam s touto otázkou. Niežeby som na ňu nerada odpovedala, kdeže :-). Zvyčajne to stačí nejako zahovoriť, pretože ľudia našťastie nie sú veľmi vytrvalí pri prenasledovaní odpovede. Je však jedna osoba, ktorá sa ma to neprestáva pýtať a ako sa blížia deadliny, je čoraz nervóznejšia. Je dosť ťažké jej do očí povedať, že to sama neviem. Našťastie sa s ňou stretávam len zriedkavo, najmä keď pozerám do zrkadla.
Nuž, vystresovalo ma to do tej miery, až som sa skutočne vážne rozhodla niečo spraviť pre svoju budúcnosť- ísť si omrknúť nejakú tú inštitúciu vzdelávania. Aj s Januletkou sme teda zbalili kufre a pobrali sme sa do víru študentských miest. Prvý cieľ- Bratislava- bol naplánovaný na stredu. Univerzita Komenského vo mne vzbudila rešpekt (možno až priveľký :-) ). Či by som tam však šla študovať? Dúfam, že nikto netrvá na odpovedi, či? Nie? Tak môžem spokojne pokračovať :-). (Na margo ubytovania- ďakujem Lenke za full service)
Pokračovalo to Nitrou. Po menších stresoch (zo strany neflegmatických jedincov) sme prišli (upresním to- ako blúdiace ovečky nás tam doviedol Maroš, ktorému týmto vyjadrujem svoju nehynúcu vďaku :-) ) až na Univerzitu Konštantína Filozofa. K tomu vám poviem toľko- zaujímavé (keď toto slovo vyslovujem a trošku ho ťahám, znamená to hrozné, ale pre tých, ktorí ma stretávajú- kľudne sa ma spýtajte a checknite, že to myslím úprimne :-) ). Myslím, že ak spácham príchod na vysokú, tú česť bude mať UKF.
SPÚ má jednu výhodu, ktorou by viedla, ak by som mala nejaký úmysel tam ísť- skvelý intrák. Môžem si dovoliť to povedať, keďže som tam spala. Fakt, fakt dobré.
Takže tak. Vrátila som sa z úžasnej obhliadky. Som o niečo múdrejšia? Ani nie. Som rozhodnejšia? Trošičku. Zabavila som sa? Úplne skvelo :-). Vážení a milí, prišiel môj čas podeliť sa s vami o tri životné pravdy, dôležité pre všetkých uchádzačov o štúdium na vysokých školách. Pamätajte si:
1. Pre vzdelanie treba niečo robiť. Ak máte známych študentov (s ktorými zábava neberie koniec), neváhajte a navštívte ich priamo na mieste činu. Je to veľká obeta času, ktorý by ste mohli príjemne stráviť v škole, ale iste to neoľutujete :-).
2. V povinnej výbave študenta v Bratislave by mali byť krídla. Inak sa mu môže stať, že napriek električkám, autobusom a v neposlednom rade zúrivému behu v skorých ranných hodinách nestihne dôležitý autobus do Nitry (či kamkoľvek).
3. Vrátnici 4ever! (Hlavne tri skupiny- milí, hlúpi a neexistujúci)

Týmto uzatváram tému vysokých škôl a ak sa na žiadnu nedostanem (nestresujem), slávnostne oznamujem, že sa stanem letuškou. A ak mi niekto pošle obrázok lietadla, budem rada- nie som ten typ človeka, čo kupuje mačku vo vreci :-).