Temní anjeli

Temnota. Musím priznať, celkom sa jej bojím. V tme nevidíte veci, čo sú okolo vás, neviete, či sú dobré alebo zlé, priateľské alebo nepriateľské.... neviete, či tam vôbec niečo je. Strach z osamelosti nikde nenadobúda takú konkrétnu podobu ako práve v temnote. A predsa je na temnote aj niečo príťažlivé... dokonca aj niečo paradoxne svetlé. Ako v mojom živote.
Na svete existujú ľudia, čo sa zaoberajú angelológiou, teda vedou o anjeloch. Nedávno som o tom čítala jeden veľmi zaujímavý článok. Názormi na výzor, pôvod, či dokonca úlohu anjelov v našich životoch sa odborníci líšia. Temní anjeli sú zvyčajne chápaní ako padlí anjeli, tí, čo zradili Boha a pridali sa po stvorení sveta k diablovi. To, čo je temné, však nemusí byť nevyhnutne zlé. A čo ak má každý z nás dvoch strážnych anjelov, jedného svetlého a druhého temného? Čo ak nás svetlý anjel chráni vo veselosti a prináša do nášho života slnečný jas, zatiaľ čo ten temný prichádza v období, keď smútime a dáva zmysel slzám?
Ochraňujú a utešujú, pomáhajú a uzdravujú. Anjeli nás majú radi. Veď život je koniec koncov jedna veľká sinusoida. Raz sme hore a raz dole. Hore nás objíme anjel svetla, zatiaľ čo cestou nadol vlastne len padáme do náručia toho druhého anjela...
A predsa sa točí, povedal slávny Galileo. Nenahnevajte sa, ak túto svoju teóriu nebudem publikovať inde ako tu. Veď teórie sú veci premenlivé, u mňa ako počasie. Snívanie o iných svetoch a nadprirodzených bytostiach proste patrí do fantasy polhodinky, ktorá sa odohráva v mojej hlave večer pred spaním...