Moje šťastie

Šťastie... taká malá zlatá muška...
Každý má svoje šťastie. Obchod so šťastím má predsa predlhú tradíciu siahajúcu až k našim prvým predkom. Je ale veľmi ťažké (ba až nemožné) udržiavať stále množstvo šťastia. Niekedy je permanentne na sklade, inokedy vás mierny alebo veľký deficit prinúti načrieť hlbšie do zásob či potešiť sa trochu tou staršou dávkou, ktorá ostáva poukladaná v spodných poličkách. Nečakaní sponzori vám občas prinesú plné balíky a vtedy šťastie priam kypí von, je nemožné udržať ho všetko vovnútri. Stáva sa však, že ráno nazriete do skladu a zistíte, že v noci zlodeji povynášali takmer všetky zásoby a zanechali za sebou obrovský voľný priestor. Vtedy radšej rýchlo zavriete sklad a pozeráte inam, len aby ste nevideli to miesto volajúce po zaplnení. Šťastie sa nedá dlho skladovať, musí byť neustále v obehu. Je to látka rádioaktívna, človek nechá čo i len trochu pootvorené dvere a emisie šťastia dokážu nakaziť všetkých naokolo. Pri dlhodobom uskladnení v uzavretých priestoroch sa šťastie zvykne meniť na čierno-sivastú lepkavú hmotu, ktorá sa porozteká po poličkách a je veľmi ťažké ju odstrániť. Naopak, majitelia otvorených skladov zaznamenali nevysvetliteľné rozmnoženie zásob, keď šťastie porozdávali menej šťastným obchodníkom s prázdnymi skladmi. Preto všetci experti odporúčajú dať šťastiu trochu voľnosti a v akýchkoľvek menších či väčších množstvách ho posúvať od skladu ku skladu.
Zákony sa obchodu so šťastím príliš netýkajú, preto ho môže praktizovať akákoľvek fyzická osoba. Platí len jediné odporúčanie: Čím viac rozdáš, tým viac máš. Jednoduchá matematika.