Usmejem sa, veď...

Usmejem sa, keď ráno vstanem. Veď mám pred sebou ďalší nový deň.
Usmejem sa na tých, ktorí ma nechápu. Veď každý lieta vo svojej nadmorskej výške, nie všetci v tej mojej.
Usmejem sa, keď vonku prší. Veď o čo menej je svetla vonku, o to viac ho treba v mojej tvári.
Usmejem sa, aj keď vidím slnko. Veď tie lúče šteklia a ja (pssst!) som veľmi šteklivá...
Usmejem sa na ťažkej hodine biológie. Veď už len 20 minút a...
Usmejem sa, keď ma bolí srdce. Veď úsmevy sú liečivé.
Usmejem sa, keď idem po ulici. Veď tých druhých to môže potešiť.
Usmejem sa, keď hľadím na nepríjemnú osobu. Veď z mračenia sú vrásky.
Usmejem sa, keď ma svet nahnevá. Veď podľa toho, ako sa mi zrýchlil tep viem, že stále žijem.
Usmejem sa, keď nič milé "neprichádza". Veď mojím úsmevom (s jamkou! :)) môžem ukuť prvý článok reťaze šťastia.
Usmejem sa. Veď...

počítal som ľudí, ktorí usmiali sa na mňa...
cez tie tváre plné jamôk smiechových
hľadal a našiel som Ťa v domcoch tlčúcich...