Veľkonočný pondelok? ako poviete...

Vlastne, ani mi nehovorte. Viete, ako sa človek cíti, keď jeho celoživotná práca, do ktorej vkladal tak veľa, vyjde nazmar? Keď som bola menšia (ešte milá a nevinná, hh), kupačov bolo teda požehnane - túto záľubu malo celé mužské pokolenie v našej rodine (a tá je riadne veľká), všetci susedia, kamoši, bratia mojich kamarátiek, kamaráti mojich bratov, bratia mojich kamarátov:)...no to je jedno, chápete, ako to myslím. A keďže sa mi predstava zmesi všetkých možných kolínskych a mokrého oblečenia vôbec, ale vôbec nepáčila, povedala som si, že to takto ďalej nepôjde. Ako, prezliekanie mám rada, a obzvlášť do pekných vecí (ach:), ale čo je veľa, to je veľa. Tak som kedysi v jeden slnečný veľkonočný pondelok pekne krásne všetkým polievaniachtivým chlapcom vysvetlila, že láska sa dá prejaviť aj inak, že radšej budem škaredá, nešikovná a sama ako mokrá a prechladnutá a že by mohli radšej pozerať telku alebo hrať počítačové hry. Ale čo sa budeme klamať...myslíte si, že to vyšlo? No jasné...:) Len tak odrazu počujem v pondelok ráno o pol deviatej (!) moju starkú, že akí chlapci to k nám idú a koľko je ich veľa...že by to boli Martinko s Vilkom? (akože moji bratranci, ktorí sa potom tiež dotrepali a na to tiež nezabudnem:) Ale nie, nie, žiaden Martinko s Vilkom, ale chlapci z centra a spol. (napríklad Andrejko by bol určite rád menovaný) A výsledok? Skončila som vyšibaná, celá mokrá (fakt celá) a všetci doma sa na mne náramne bavili...(vrátane Danky, ktorá sa zamkla v kúpeľni) O tejto návšteve by sa dalo ešte všeličo písať a svojim spôsobom to bola celkom sranda, ale rada by som zdôraznila niečo iné... Teraz ma moji zlatí kupači pozorne počúvajte: ak ja celý rok nebudem očarujúco krásna, svieža, šikovná, zdravá a nebudem mať minimálne troch frajerov, tak si ma, prisámvačku, neželajte!